Zaujímavé na tom bolo, kto ju naštudoval: Základná umelecká škola v Senici. Keďže ide o dielo, ktoré si vyžaduje koordináciu 40+ ľudí z rôznych oddelení, je to udalosť viac menej na slovenských zuškách nevídaná. Jeden detail však všetko ľahko vysvetlí:

Hudobná úprava, dramaturgia, réžia a naštudovanie – Eva Čermanová ^_^ – keď si raz mamička niečo zaumieni, tak to lieta.

Moje fotky zo skúšky sú v tejto galérii.
Samotné predstavenie fotil pán Orth – výtvarník a fotograf na ZUŠ Senica a jeho fotky spolu s mojimi nájdete na stránke mesta Senica.

Koncert pre Václava Havla, Námestie SNP v Bratislave. Ľudia prišli, počúvali, štrngali kľúčmi, zapaľovala sa menora a spomínalo sa. Bol som žiaľ len prvú hodinku; dlho predtým ako prišli na pódium Plastici však už námestie vyzeralo ako na poslednej fotke.

Marián Varga, Longital, Chasidské piesne, Živé kvety, Michael Kocáb a Karpatské chrbáty, neskôr prišli aj Bez ladu a skladu a The Plastic People of the Universe.

Galéria

Kde bolo tam bolo, bola jedna kongresová sála, v ktorej sa umelci zhovárali o úskaliach a inširáciách vo vlastnej tvorbe a o fúzatých obryniach …

Kuk pár foto!

Energická slečna s kvalitným ansámblom spravila v Hlave 22 poriadnu šou.

Gallery

Yvonne Sanchez, Pedro Tagliani, Luis Ribeiro (cu/pl/br)
/
Nicola Conte Jazz Combo (it)

DJ C.O.D.E. (sk) / En.dru & Jirka Vidasov

Ďalší počin Ľubomíra Feldeka a hereckého ansámblu žiakov Konzervatória v Bratislave, tentokrát doplneného o Katku Feldekovú. Kabaret Stalo sa v Bratislave je o “turistických atrakciách” Bratislavy (a okrem iného aj o prostitútkach;). Prozaický dej v tomto dielku slúži v klasicky kabaretnom štýle len ako pozadie pre mnoho rôznych muzikálových čísel – väčšinou relatívne náročných, a to umelecky aj fyzicky. A k tomu všetkému – živá hudba!

Vo štvrtok som zistil že môžem prísť fotiť, v piatok podvečer som sa zbalil a vybral na Malú scénu. Po úchvatnom vstupnom faux-pas (kto mal vedieť že je divadlo smerom dolu schodami, všetky ostatné sú predsa hore schodami!) som zistil, že som prišiel práve na koniec generálky.

Každopádne: Keď sa fotí divadelné predstavenie, ideálny priebeh je asi takýto:

1. Fotograf sa stretne s režisérom (resp. skôr asistentom režiséra), ktorý mu krátko porozpráva o jednotlivých scénach.
2. Fotograf príde na jednu alebo viac mimojaviskových skúšok, spraví krátku dokumentáciu, porobí si poznámky na čo dať pozor.
3. Fotograf príde na jednu alebo viac javiskových skúšok, pozrie si priestor, zhodnotí stratégiu kde a kedy bude stáť.
4. Fotograf príde na kostýmovú skúšku a pofotí hercov v kostýmoch.
5. Fotograf príde na generálku a pofotí kompletné predstavenie, scény sa často cvične opakujú, klídek pohoda tabáček.
6. Fotograf príde na premiéru, pofotí niekoľko javiskových fotiek na pozadí (podľa možnosti plného) hľadiska, počas predstavenia sa motá v zákulisí a fotí zákulisné udalosti, po predstavení odfotí hercov a významných hostí na oslavnom popremiérovom agapé.
7. Vyberie, spracuje, dodá fotky vo forme komplexnej dokumentácie a promo materiálov.

Poradie 3. a 4. bodu a ďalšie detaily sa môže meniť podľa okolností – ak sú napríklad počas kostýmovky finalizované svetlá, dá sa hneď fotiť prvý draft fotografií zo samotnej scény, ak je na to priestor tak sa dá ešte pred premiérou spracovať niekoľko fotografií na promo materiály (napríklad plagáty) atď.

Samotné fotenie predstavenia tak vzniká ideálne ešte pred premiérou počas generálky, hľadisko je prázdne, fotograf má voľné pole pôsobnosti a na základe predchádzajúceho štúdia (body 1-4) vie presne čo má robiť.

Ja som namiesto bodov 1-6 spravil bod X –  priď a odfoť čo budeš vidieť. Odpadli teda fotky zo zákulisia, nedalo sa behať pomedzi kreslá, keď som chcel prejsť z ľavej uličky do pravej, musel som (počas hlasnej scény) výjsť jednými dverami a zas vojsť druhými, keď som niečo zmeškal tak smola, atď atď.

Okrem toho mi hneď na začiatku predstavenia hlavná postava, akčne vyskakujúca na pódium, skopla objektív pripravený za stĺpom, sám som sa ledva uhol keď na nás zasvietil reflektor :)

V takejto situácii sa dá poradiť len málo vecí:

• pred predstavením sa niekoho spýtať, či je na začiatku davová scéna a na ktorej strane pódia bude hlavná postava
• necvakať do ticha
• snažiť sa vystihnúť moment, kedy začína dlhšia repetitívna scéna, spraviť rýchlo pár záberov a využiť zvyšný čas na zmenu objektívu alebo presun na druhú stranu javiska
• na konci byť pod pódiom so širokáčom na klaňačku
• improvizovať, improvizovať, improvizovať

Na podobých akciách sa fotí dosť ťažko, silný blesk zabije atmosféru, bez blesku je zas príliš málo svetla na zastavenie pohybu. Ideálne je pri bežných možnostiach (tzn. ak nemáte práve fullframe mašinu s čistým ISO6400 a 1.4 sklom) ostať niekde medzi – zachytiť hoci aj rozmazanú atmosféru dlhším časom a na konci zmraziť objekt jemným bleskom.

Fajn spestrením (hoci výrazne obmedzeným možnosťami priestoru) je špeciálna scéna na pózované fotky… dobrý nápad na svadby! (Ale v lepšom prevedení.. uvidíme.)

Slovenský komorný orchester slávil vo februári 50. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti sa konal jubilejný koncert, na ktorý sa dostavili mnohí bývalí členovia orchestra, často z veľkej diaľky (napr. Švédska).

Tip pre fotografov na koncertoch vážnej hudby: nech sa naskytne akokoľvek úžasný moment na cvaknutie, ak je to počas tichej pasáže, nefoťte! Cvakanie počas tklivých tónov nikomu nepridá na umeleckom zážitku a môže sa stať, že na ďalší koncert už pozvaní nebudete. Prípadne môže prísť k najhoršiemu – organizátori sprísnia pravidlá alebo celkom zakážu fotografovanie počas koncertov.